V novém čísle najdete:

Téma: 100 let oboru

 

Ohlédnutí za 100 lety oboru zahradní a krajinářská tvorba z různých pohledů

Úvahy nad budoucností - jak se náš obor bude vyvíjet?

Anketa

 

 

 

 

 

 

Navigace: Domů Obsah časopisu 02/2010 Úvodník

Úvodník

Tisk
Ako sa nepíše úvodník, alebo ako to bolo na lodi
Dnešné ráno sa javilo byť ako každé iné. Rozdelenie vecí podľa dôležitosti a na to, čo sa ešte ovplyvniť dá, čo už nie, kde sa cesta zhoduje s mojim smerom... Tak ako bývajú každé iné dni z tých tristošesťdesiatychpiatich a či šiestich dní. Tak ako každý deň môj, či Váš. Podstatným spojovacím vláknom tohto dňa bolo moje ranné rozhodnutie, že to bude deň dobrý. Dobrý pre mňa i pre tých, na ktorých môžem svojim dianím dnes pôsobiť. Vďaka svojej práci, svojim slovám, svojim myšlienkam. Neostalo tak miesto pre niečo iné, než samé „klady". Nadišlo poludnie a pocit hladu ktorý ma vytrhával z činnosti bol posunutý na neskôr. Nemal ešte právo vstupovať do zabehnutých pracovných procesov a nastavenia činnosti môjho počítača. Systém perfektný, ale predsa len už bol trocha pomalý, unavený, opotrebovaný. Hlad bol teda zahnaný rýchlou dávkou cestovín a prichádzala prvá vlna mámenia k leňošeniu, k splietaniu venca z vavrínov, bo výsledok činnosti dopoludnia bol už dostatočný. Desať minút nad vôňou presa vrátilo myseľ do priestoru tvorby ducha a sotva uplynulo „zopár minút" chýlil sa deň k súmraku. Každá pochybnosť i pochabosť bola nežiadúca. Nebolo pre ňu miesto. Vtedy zazvonil telefón: „Magdo, potřebuji napsat úvodník. Loď, volby, nový předseda, ředitel... Spěchá to." „Jasné, večer to máš"- vravím úplne samozrejme na ten pochabý nápad napísať úvodník, akoby som úvodníky písavala bežne. Akoby som v sebe mala len tie pozitívne deje.
Ale či to nie sú samé pozitívne slová? Loď. Voľby. Predseda. Riaditeľ. Pozitívne pre toho kto v posledných mesiacoch sledoval ako sa loď, na ktorej pláva celá SZKT, plaví a s istotou nevie či aj nie celkom do neznáma. Pre toho kto sledoval a ani nedýchal či sa pri svojej ceste nepotopí, pretože jej posádka je už z tej dĺhej plavby bez kapitána unavená a chvíľami si prehadzuje záchranné koleso k vzájomnej pomoci. A zastávky na naberanie potravín sa krátia a zdroje pitnej vody dochádzajú. Aké to však asi bolo, keď posádka opakovane zisťuje, že zhoda myslenia a konania je možná a každý má zásobu energie ešte sedemnásobnú? Neuveriteľné veci človek dokáže, ak sa rozhodne, že je táto plavba „jeho cesta", "jeho priestor" i „jeho výsledok". Netuším, v akých dávkach bola dávkovaná energia do žíl ostatným, ktorí nasúvali loď po prúde stále vpred, mne sa jej však chvíľami už nedostávalo. Napriek tomu som nemohla pripustiť myšlienku, že by sa loď nedotkla čo chvíľa brehov a nenabrala pitnú vodu. Ešte posledné metre, pevné spustenie kotvy a loď bola isto v prístave. Nabrať vodu, doplniť potraviny, nechať zopár dní voľna posádke a nabrať nováčikov do učenia.
Tak nejako by sa dali stručne popísať posledné mesiace „plavby" SZKT v prúde času.
Popísať ale úplne všetko a ešte stručne? Nie, k tomu sa veru nechystám. Poviem Vám len to najlepšie z toho. Loď SZKT už úspešne dorazila k brehu. Načerpala vodu, naložila potraviny. Jej posádka sa vrátila do služby celá. Nováčikov nieto. Že sa asi sami vyčerpali planým mrhaním energie na prázdne reči ? Starý šéf posádky (Miloš Pejchal), odslúžiac si plných a neuveriteľných dvadsať rokov na mori (pre neznalých plavby: činný v správnej rade SZKT) dostal, netušiac nič zlého, darom let balónom. Pozná svet korún stromov zblízka a môže si tak overiť, či aj vtáčie vnímanie textúr je rovnako fascinujúce. Novým šéfom posádky, pretože už nejaký čas platia nové pravidlá pre časový úsek šéfovania posádke, sa stáva Ivan Staňa. Post podpredsedu (po česky místopředsedy) určuje los. Padá na Davida Horu. Tak sa všetci zase vracajú na loď, ale už i s novým kapitánom, pretože tesne pred veľkou oslavnou salvou tejto, dnes už smelej a sveta súcej to devy - dvadsaťročnej lode SZKT nastúpil na post kapitána i víťaz výberového riadenia Josef Zábranský. Snáď čas, kým diel jeho rukypodania bude badateľný, nebude dlhý a pevné držanie kormidla bude skoro viditeľné. Nielen nastaviť smer, držať sťažne pevne, počúvať vietor, sledovať oblaky (čo často podobné sú každodenným potrebám členov SZKT), ale i každý deň nechať sa viesť hviezdou ale i podávať pohár s vodou smädným. Posádke i plaviacim sa v podpalubí.
Loď sa dnes, zajtra, každý deň vydáva na cestu znova. Posádka je zohraná, vie tušiť myšlienky druha a verí, že každý má platný palubný lístok a drží ho v ruke pevne, lebo je mu drahší po ustatých búrkach. Obsah Vašich myslí však prečítaný celkom nemá. Treba čo to pošepkať. Netreba až toľko odvahy, stačí slová poslať po vlnách (internetu), aby došli k cieľu a loď šla čistou a jasnou cestou vpred. Vytesniac v kronike mysle časy strádania i lepenia náplastí. Tešiac sa z nových dní. Z každého dňa. Z dňa majstrovského (v stromolezení) i letného už, ohňom privítaného. Dňa, keď sa i Vy rozhodnete, že je to i „Vaša" loď a chcete tiež udávať smer jej cesty.
Magdaléna Myšková Kaščaková
PS : V čase skladania stránok tohto časopisu už neplatila správa, že má posádka lode SZKT nového kapitána. Kapitán, resp. nový riaditeľ SZKT, Josef Zábranský sa rozhodol pre inú plavbu, v iných vodách.
 

 

szkt-logo-2015-leva_zarazka_jpg